Kontakt

prolet-info(at)safe-mail.net

31. 8. 2010

Na margo úspešného ostrého štrajku hencovských šičiek

Udalosti posledných týždňov nepredstavujú nič nové v dejinách kapitalizmu. V našich domácich podmienkach je to zopakovanie histórie z obdobia konca Rakúsko – Uhorska a prvej ČSR. Podobné štrajky sa vtedy viedli v rokoch 1912 a 1924. Ich aktérmi boli robotníci a zamestnanci textilných závodov v Žiline, Rajci, Opatovej a Rybáropoli. Predstavovali prvé lastovičky, ktoré na Slovensku a v Čechách kládli odpor kapitalistickým vykorisťovateľom.

Vtedy na počiatku boja robotníkov a všetkých pracujúcich za lepší život stáli práve zamestnanci v textilnom priemysle. Mnohokrát boli hlavnou silou boja robotníckej triedy na Slovensku za jej sociálne oslobodenie. V mnohom boli jeho najpokrokovejšou zložkou.

http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1223&Itemid=44

Juhoafrická armáda je pripravená pridať sa ku štrajku štátnych zamestnancov

Armáda JAR vyhlásila pripravenosť pridať sa ku štrajku štátnych zamestnancov.

Na rozdiel od polície, armáda Juhoafrickej republiky má odbory a nezakazuje sa im štrajkovať.

Vojaci, ktorí boli mobilizovaní do nemocníc, aby nahradili štrajkujúcich zdravotníkov, pohrozili prerušením práce ako prejav solidarity s kolegami.

http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1221&Itemid=44

Ženy v Hencovciach v štrajku obstáli


Ženy v Hencovciach už neštrajkujú. Vydobyli si o 50 eur vyššie platy. Po rokovaniach medzi odborármi a talianskymi majiteľmi firiem Kali Agro a SLO.VI sa teda ich protest po týždni skončil.

"Sme radi, že nám zamestnávatelia vyšli takto v ústrety a nakoniec sme sa predsa len dohodli," komentoval vývoj člen predsedníctva Odborového zväzu KOVO Jozef Balica.
Viac na http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1219&Itemid=49

26. 8. 2010

Odborári v Hencovciach blokujú vstup do textilnej fabriky


Po tom čo zamestnanci hencovských textiliek pre nízke mzdy a zlé pracovné podmienky vyhlásili ostrý štrajk, začali s blokádou vstupu do fabriky, aby sa nedostali kamióny s tovarom ani dnu a ani von. Štrajk bol vyhlásený hneď po závodnej dovolenke a podporilo ho 98% zamestnancov. Do práce chodí len niečo cez 10 štrajkokazov a ľudí, ktorí pracujú na dohodu. Počas štrajku sa konali a aj budú konať pochody odborárov a obyvateľov v neďalekom meste Vranov nad Topľou. Zamestnanci tvrdia, že vydržia štrajkovať dovtedy, dokedy to bude potrebné. Bránu blokujú osobnými autami 24 hodín denne. Odborári hovoria o vykorisťovaní a kritizujú talianskeho majiteľa za nízke mzdy (260 €) a nedôstojné podmienky pri práci (vysoké teploty, zlé sociálne zariadenia a nedostatok umývadiel).


Ide o klasickú narýchlopostavenú továreň, ktorej jediným cieľom je vyžmýkať z pracujúcich čo najväčšie zisky za čo najmenšie náklady. Podnikateľ má daňové prázdniny a od štátu dokonca dostal dotáciu 800 tisíc eur, čo je viac ako 24 miliónov korún. Zamestnávateľ zrejme nečakal, že zamestnanci skutočne vstúpia do ostrého štrajku, nakoľko na Slovensku je podobných situácii málo a aj nedávne pokusy napr. vo firme Yura skončili neúspešne. No v prvý deň štrajku prišla do práce len hŕstka ľudí. Zamestnávateľ sa k odborárom správal agresívne (takmer ich zrazil autom) a reagoval zamestnaním ľudí na dohodu. Odborári sa obrátili na kompetentné orgány.


Podporu a solidaritu prišli štrajkujúcim osobne vyjadriť aj členovia Socialistického zväzu mladých, ktorí boli medzi odborármi privítaní. (Bohužiaľ z miestnych organizácii KSS sa nedostavil nikto). SZM bude naďalej sledovať situáciu, bude o nej informovať a ak to bude časovo možné, budú sa jeho členovia účastniť aj odborárskych pochodov. SZM vyjadril podporu štrajkujúcim aj vylepením niekoľkých plagátov v okolí.


Foto a text: -SZM-

19. 8. 2010

V textilkách v Hencovciach vyhlásili ostrý štrajk

HENCOVCE 16. augusta - Textilné firmy KALI AGRO, s.r.o. a SLO.VI, s.r.o. so sídlom v Hencovciach, ktoré vlastní ten istý taliansky majiteľ, vstúpia v utorok 24. augusta popoludní do ostrého štrajku.

Z vyše 350 zamestnancov ho svojím podpisom podporila výrazná väčšina. Dôvodom radikálneho opatrenia sú nízke mzdy a nespokojnosť s kolektívnym vyjednávaním. Priemerná čistá mesačná mzda v textilkách predstavuje sumu 260 eur, čo je v hrubom 320 eur.

Viac na http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1206&Itemid=49

15. 8. 2010

Zvyšovanie produktivity práce na slovenský spôsob

Dnes odvysielala spravodajská televízia TA3 reportáž o tom, že na Slovensku sa „zvýšila produktivita práce“. Celkovo táto reportáž pôsobí optimisticky a budí dojem, že kríza sa už pomaly ale isto stáva minulosťou. Nikto toto tvrdenie nespochybňuje, ani predstavitelia veľkých firiem ani ekonóm. Čo však v skutočnosti znamená, že sa v našej krajine zvýšila „produktivita práce“?

http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1203&Itemid=49

14. 8. 2010

Vyšiel augustový Vzdor


Vážení čitatelia!
Dnes vyšlo augustové vydanie internetového mesačníka Socialistického zväzu mladých VZDOR.
Link na najnovšie vydanie:
http://szm.hng.sk/doc/vzdor/VZDOR8_2010.pdf

12. 8. 2010

Iniciativy před Sněmovnou protestovaly proti raketám i vládě mužů

Přetisknujeme článek portálu iDNES.cz o úterní pražské demonstraci proti zahraničním základnám v ČR, který zmiňuje i účast SMKČ. Fotografie přinášíme vlastní.

Viac na http://www.komsomol.cz/clanky/1194_neza_praha.html

10. 8. 2010

Prohlášení ProAlt - Iniciativy pro kritiku reforem a na podporu alternativ

Mluví o „vládě rozpočtové odpovědnosti“. Nastolují však vládu neodpovědnosti vůči společnosti i přírodě. Je proto třeba, abychom se ke své odpovědnosti přihlásili my, občané a občanky. Chceme jasně vyjádřit nesouhlas, přispět k zastavení vládních návrhů, povzbudit aktivitu veřejnosti a zahájit diskusi o alternativách. Chceme ukázat, že společnost se z ekonomických rovnic a politických strategií škrtnout nedá.

Viac na http://www.proalt.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=49:spolenost-se-krtnout-neda&Itemid=2

8. 8. 2010

Zastavme nekalú privatizáciu bratislavských lužných lesov! Rusovské jazero a lužné lesy v ohrození!


Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky pripravuje odovzdanie štátnych pozemkov s lužnými lesmi po celom obvode Rusovského jazera do rúk súkromného investora. Ide o obľúbené a verejne prístupné prírodné kúpalisko v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Hoci vodná plocha samotného jazera ostáva zatiaľ v rukách štátu, nový majiteľ okolitých pozemkov nemusí ľudí k vode pustiť. Obávame sa, že jeho zámer je aj privatizácia jazera prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Za „výhodnou výmenou pozemkov“ sa skrýva developerský zámer, oplotenie územia a vylúčenie prístupu verejnosti a rozvoj aktivít nezlučiteľných s ochranou prírody ani s rekreačným využitím širokou verejnosťou.

Viac na http://www.ekoforum.sk/peticia/jazero/view

6. 8. 2010

V hencovských spoločnostiach zamestnanci rozhodujú o ostrom štrajku

Zamestnanci dvoch textilných spoločností KALI AGRO, s.r.o. a SLO.VI, s.r.o. (ktoré patria jednému majiteľovi) zvažujú po závodnej dovolenke vstúpiť do ostrého štrajku z dôvodu zlých pracovných podmienok a zlého finančného ohodnotenia. Priemerný čistý zárobok tu predstavuje 260 € (7832 Sk). Odbory na vyjednávaní so zamestnávateľmi požadovali zvýšenie tarify o dve percentá a variabilnú zložku, ktorá by priplácala aj za výkon a dochádzku. Po úvodnom vyjednávaní, kde sa odborári so zamestnávateľom nedohodli, vyjednávanie pokračovalo vo štvrtok, 5. augusta.

Viac na http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1196&Itemid=49

5. 8. 2010

Svitavy: radikální protest a uctění památky


Poněvadž máme svobodu slova pro kdejakého blázna, bohatého buržuje či jeho spojence fašisty (od TOP 09 doprava), tak drzost těch "ultra" nácků nezná mezí. Každý rok pořádají členové Dělnické strany sociální spravedlnosti, Dělnické mládeže, nacionalisté.., zkrátka hnědá lůza, pochod za odsouzeného vraha Pechance, nácka, odsouzeného za brutální vraždu mladého Roma ze Svitav Otty Absolona, provedenou nožem v nočním baru.

S našimi spolubojovníky, romskými mládežníky z organizace Kamas te Dživel! ("Chceme žít!") a se svitavskými Romy, kteří se také dobře znají s rodinou zavražděného Otty, jsme se domluvili, že tentokrát společně uděláme akci, kde jednak uctíme zavražděného člověka a především radikálně ukážeme, že proti pochybným neonacistickým modlám, nazývaným nácky "politickými vězni" či "oběťmi systému", postavíme radikální antifašismus skutečně demokratických (antiimperialistických) sil, které si uvědomují, že ti náckové v ulicích jsou jen strašák systému či případný přímý nástroj vládnoucí buržoazie právě proti všem těmto pokrokovým a demokratickým silám.

Viac na http://www.komsomol.cz/clanky/1177_svitavy.html

HOSPODÁRSTVO: Centrálni bankári sú s múdrosťou na konci

Viedeň 1. augusta (TASR) - Vlády už vyše roka pumpujú miliardy do národných hospodárskych systémov. Podporou sa podarilo zachrániť banky pred krachom, podniky pred bankrotom a milióny ľudí pred stratou pracovného miesta. Štátne intervencie sa odôvodňujú celkom vierohodným argumentom: Ak domácnosti a podniky nechcú spotrebúvať a investovať ani pri úrokoch, ktoré sú blízko nuly, potom musí na seba zobrať úlohu spotrebiteľa a investora štát. Robí to preto, aby odstránil nebezpečenstvo hroziaceho "výpadku likvidity". Západní kormidelníci štátov teraz realizujú do bodky metódu liečby krízy, ktorú v minulom storočí vypracoval John Maynard Keynes.
Nešťastím však je, že sa hromadia signály, že štátne injekcie na podporu konjunktúry
nie sú liečivým prostriedkom, ale v najlepšom prípade pôsobia ako sedatívum: Udržujú
ľudí v pohodlnom svete ilúzie o raste a ochraňujú ich od hrôz poklesu. Žiaľ, s
ilúziami súvisia zlé zvyky, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. V skutočnosti
štáty totiž nepreklenuli len výpadok investícií súkromných podnikov, ale postavili
sa aj na ich miesto - a teraz si ich nemôžu ďalej dovoliť financovať zo svojich
dlhových programov.


Ak by sa prestala poskytovať podpora z verejných zdrojov, skromný rast by náhle prestal. Lebo takzvaný rast totiž vôbec nejestvuje; osobitne nie je umelým produktom vynakladania štátnych finančných zdrojov nekrytých príjmami.

Je to okolnosť, ktorá tlačí pot na čelá centrálnych bankárov. Náhle sú páni, ktorí rozhodujú o veľkých peniazoch, so svojou múdrosťou pomaly na konci. Nedávno rakúsky šéf centrálnej banky Ewald Nowotny povedal: "Skutočnou problematikou je refinancovanie verejného dlhu. Z tohto hľadiska treba začať čo možno najskôr so stabilizáciou verejných rozpočtov." A najdôležitejšie je, že "skutočne jediným účinným programom podpory konjunktúry, ktorý my v Európe ešte máme, je vývoj kurzu eura". Inými slovami, poslednou možnosťou, aby sa podarilo roztočiť zasekávajúci sa motor konjunktúry, je oslabenie kurzu eura, čo by viedlo k zlacneniu európskych výrobkov na medzinárodnom trhu a k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.

Znepokojujúce informácie prichádzajú aj zo Spojených štátov. Erskine Bowles, šéf rozpočtového úradu Kongresu, sa domnieva, že ani dvojciferný rast americkej ekonomiky nebude stačiť na to, aby krajina zvládla štátny dlh. To je príčina, prečo sa zvyšuje tlak na americký Federálny rezervný systém, Fed, ktorý plní úlohu centrálnej banky, aby súhlasil s "riadenou" infláciou. Vďaka nej by sa štát zákerne zbavil dlhov na úkor celej spoločnosti.

Po tom, ako sa vynaložili obrovské sumy, ktoré zaplatia generácie, ktoré sa ešte nenarodili, zostávajú tri východiská: Pokles hodnoty meny; zákerné odňatie (hodnôt ľuďom) prostredníctvom inflácie a napokon princíp nádeje, že sa všetko nejakým spôsobom napraví a náhle sa objaví konjunktúra.

Avšak prečo štátna podpora konjunktúry nemôže byť dlhodobo úspešnou, to ešte v roku 1937 objasnil ten, kto to musel vedieť, John Maynard Keynes. On objavil nástroj "deficitných výdavkov". Sedem rokov po vypuknutí Veľkej hospodárskej krízy žiadal skončiť s vládnymi stimulmi, lebo už neprinášali nijaký úžitok. Rast dlhov si totiž skôr alebo neskôr vyžiada, čo mu patrí, a úrokom za pokus o prekonanie krízy formou štátnej podpory sa bežne stáva cválajúca inflácia, prudko klesajúca produktivita.

Z hľadiska hospodárskych dejín má súčasná fáza úsilia o zvládanie krízy dobrú nádej na to, aby sa dostala do dejín ako epocha, v ktorej sa potvrdila banálna pravda: Niečo také ako pôvabná hospodárska kríza jednoducho neexistuje. To je síce nepríjemný, ale nijaký ubíjajúci poznatok. Čím skôr totiž vlády začnú dávať do poriadku rozpočty, tým silnejšie a konkurencieschopnejšie sa budú dostávať z krízy a tým silnejší bude neskôr ich hospodársky vzostup.

Informoval o tom rakúsky denník Die Presse.

12 jns ed

1. 8. 2010

V Amerike prichádza generácia Y. Bez práce a s dlhmi


V Spojených štátoch nastupuje nová generácia, tzv. generácia Y. Ide o mladých
ľudí narodených v 80. a 90. rokoch. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich generácií od konca druhej svetovej
vojny, vyhliadky tejto nie sú ružové.

Viac na:
http://hnonline.sk/financie/c1-45325030-v-amerike-prichadza-generacia-y-bez-prace-a-s-dlhmi