V utorok, 12. októbra vrcholila séria troch demonštrácii proti vládnemu „balíčku opatrení“. Organizátormi boli Odborový zväz KOVO a Konfederácia odborových zväzov. Prítomní boli aj odborári z Českej republiky. Počtom demonštrujúcich bola bratislavská demonštrácia najväčšia. Zišlo sa na nej približne 5000 ľudí. Zastúpení boli odborári z rôznych odvetví – zdravotníci, dopravcovia, poľnohospodári, pedagógovia, kovorobotníci, pivovarníci a ďalší. Malý blok v rámci sprievodu mali aj komunisti, ktorých počet sa dal odhadnúť na 40. Bolo to veľmi málo vzhľadom na členskú základňu v Bratislave a na západnom Slovensku. Medzi nimi tvorili značnú časť aj komunisti z východu republiky. Dalo sa spraviť oveľa viac, aby komunistický blok bol niekoľkonásobne väčší. Demonštrácia sa začala príhovormi na Námestí slobody. Pre veľký počet ľudí však nebolo počuť rečníka, ktorý hovoril do megafónu. Nasledoval dlhý sprievod až pred Národnú radu Slovenskej republiky. Počas tohto sprievodu sa skandovali heslá ako „za vašu krízu si plaťte sami“, „sociálne škrty, nezamestnanosť – máme toho dosť!“, „buržuji, bankári – vráťte čo vám nepatrí!“, „my sme hlas ulice proti vláde pravice“. Počas sprievodu komunisti rozdávali letáky a brožúry s témou kapitalizmu a diskutovali s ľuďmi v najbližšom okolí. V „jame“ pri Národnej rade už bola pripravená aparatúra a rečníci. Po príchode sprievodu tu vystúpilo množstvo rečníkov z rôznych odvetví ako aj zástupkyňa mladých odborárov. Rečníci kritizovali vládu za to, že chráni kapitál a šetrí len na pracujúcich. Nechýbali ani reakcie pravice, ktorá svojim transparentom vyčítala odborárom, že počas posledných štyroch rokov mlčali (odbory majú so stranou Smer-SD nadštandardné vzťahy). Komunistom sa nič také vytýkať nedalo, nakoľko organizovali demonštrácie aj počas vlády Roberta Fica. Preto sa im špeciálne venoval osamotený pravicový provokatér s megafónom, ktorý sa okrem opakovania jednej vety k ničomu nezmohol. Zaujímavé je, že túto jednočlennú „demonštráciu“ okamžite obkolesili médiá. Na demonštráciu sa pozerali aj pán Sulík či údajne „obyčajný človek“ Matovič. Na záver bolo prijaté prehlásenie odborárskych požiadaviek. Svoje požiadavky zástupcovia odborov priniesli o deň neskôr na Úrad vlády SR.
Zdroj: www.szm.hng.sk
Od buržoáznych médií, ekonómov či politológov, ale aj obyčajných ľudí (vrátane tých Matovičových), ktorí sledujú televíziu sa dozvedáme, že je potrebné šetriť, menej jesť viac pracovať, platiť za štúdium, zdravotníctvo, do dôchodku odísť až po sedemdesiatke. Sociálne zabezpečenie sa považuje za „plytvanie“ a „rozhadzovanie peňazí“. V čase kedy sa zhoršuje sociálna situácia v mnohých rodinách, sa dozvedáme, že si žijeme nad pomery a v blahobyte.
Apríl 2012
