V súčasnosti sa v našej krajine zhoršujú životné podmienky takmer všetkým obyvateľom. Ceny stúpajú, platy klesajú, situácia na pracoviskách je čoraz horšia, množstvo nezamestnaných sa zvyšuje, čoraz viac ľudí v našej krajine je nespokojných, ale s výnimkou menších protestov a niekoľkých málo významných štrajkov sa však nič nedeje. A to napriek tomu, že už viacerými Európskymi krajinami zmietajú protesty a nepokoje.Ľudia sú pasívni. Protestovať nechcú, štrajkovať sa boja. Prečo? Dôvody sú rôzne– strach s prepustenia, pocit bezmocnosti či osamelosti v boji za svoje práva... Takže prečo štrajkovať? Odpoveď je jednoduchá: Preto, aby sme sa pohli ďalej. Nie len však ku krátkodobému cieľu akým, je napríklad zvýšenie mzdy ale aj k dlhodobému. Štrajk nám môže pomôcť v boji na pracovisku za vyššie mzdy, čo je spomínaný krátkodobý cieľ. Ale tým sa boj pracujúcich len začína, pretože proces prechodu od neorganizovanej, tichej a poslušnej masy k uvedomelej a revolučnej triede má niekoľko fáz, na konci ktorých je cieľ dlhodobý – zmena spoločenského zriadenia. Nič nevyburcuje ľudí natoľko, aby si uvedomili svoju triednu príslušnosť a začali s otvoreným bojom proti súčasnému systému zo dňa na deň. Týchto niekoľko fáz si ukážeme na príkladoch Slovenska a ďalších krajín.
Viac na http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1567&Itemid=44
Apríl 2012
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára