Čoraz viac kapitalistických štátov Európy upadá do ekonomického kolapsu. Je to priamy dôsledok toho, že v kapitalistickej ekonomike slúži človek výrobe a nie výroba človeku. Výroba, ktorá je v súkromných rukách, aby obstála, potrebuje čo „najefektívnejšie“ využívať pracovnú silu (znižovať stavy, zvyšovať intenzitu práce, kedykoľvek prijať a kedykoľvek ju prepustiť) a maximalizovať zisky. Kapitalistická ekonomika je tu teda len pre ekonomiku. Vlastníci výrobných prostriedkov si prisvojujú hodnoty vyprodukované pracujúcou triedou. Sociálne zabezpečenie, výdavky na pracujúcu triedu sú pre ňu neefektívne. Ak boli dosiahnuté nejaké ústupky pracujúcej triedy, nikdy to nebolo dobrovoľne a „zhora“. Vždy to bolo po triednych zrážkach, hromadných nepokojoch, alebo to bola súčasť taktiky, ako umlčať revolučné nálady a v neposlednom rade to bol strach pred socialistickým táborom. Dnes sa aj táto realita v Európe stáva minulosťou. Tento model je totiž trvalo neudržateľný. Aby si mohli kapitalistické štáty dovoliť sociálne zabezpečenie pracujúcej triedy, musia si požičať. Lenže táto bublina raz musí prasknúť. V súčasnosti tieto bubliny praskajú v krajinách Európy, ale pred krachom je aj USA. Neudržateľnosť sa začala prejavovať aj vo Švédsku, ktorého sociálny systém bol dávaný sa akýsi vzor sociálneho štátu.
Viac na http://szm.hng.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1535&Itemid=44
Apríl 2012
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára