Ďalšie hromadné prepúšťania

Ďalšie firmy nie len na Slovensku, ale aj v Európe hlásia hromadné prepúšťania. Dôvod je jednoduchý – či už nedostatok dopytu po výrobkoch, alebo nevyhnutná „racionalizácia“, teda znižovanie variabilného kapitálu – nákladov na pracovnú silu, pre udržanie sa v konkurencii (napríklad Mondi SCP sa chváli, že zachránil prácu niekoľkým zamestnancom tým, že im zdvihol výkon).

Pred pár dňami prepustila firma na televízory Foxconn v Nitre niekoľko stoviek zamestnancov, z ktorých mnohí majú malú šancu sa zamestnať. Dôvod je jednoduchý – nie je dopyt po ich výrobkoch. Platí tu to, čo napísali už Marx a Engels v Manifeste, a síce že novodobí robotníci len dovtedy môžu žiť, dokedy dokážu predávať svoju a prácu a tú dokážu predávať len dovtedy, dokedy ich práca rozmnožuje kapitál (V tomto prípade majiteľa firmy Foxconn).

Výrobky teda musia nachádzať NEUSTÁLY odbyt a kapitalista aby obstál v konkurencii, je nútený expandovať a rozširovať výrobné sily. Existuje tu teda „výroba pre výrobu“. Výrobné sily sú teda väčšie ako dopyt po výrobkoch, no pokiaľ tieto sily v kapitalizme stoja, znamená to, že pracujúci už nemôžu predávať svoju prácu a teda „žiť“. Zvlášť to vidíme v krízach, kedy ľudia napriek tomu, že vyrobili množstvo statkov, trpia ich nedostatkom – v dôsledku prepúšťania, zdražovania, sociálnych škrtov, rušenia verejných služieb, neschopnosti splácať dlhy, atď.

Čo teda treba vymeniť? Buržoáznych politikov alebo zamestnávateľov? Alebo treba byť „morálnejší“ ako tvrdí Svätá stolica? Nepomôže ani jedna z týchto možností, nakoľko problém spočíva v základnom rozpore kapitalizmu, kde neslúži stroj človeku, ale človek stroju. Kapitalistická ekonomika sa tiež nemôže riadiť žiadnou morálkou, nakoľko sú tu isté zákonitosti trhu, ktoré sú podstatou systému a akékoľvek moralizovanie ostáva len na papieri. Vymeniť teda treba tento systém ako taký za socialistický, v ktorom je zosúladený spoločenský charakter práce so spoločenským vlastníctvom toho, čo vyrobíme. V ktorom nevládne anarchia vo výrobe, ale plánovitosť. To však dokáže len zorganizovaná a jednotná pracujúca trieda, ktorá nekompromisne stojí za svojimi požiadavkami. Súčasní politici sú len bábky v rukách Medzinárodného menového fondu, finančných skupín a nadnárodného kapitálu a ich záujmom určite nie je meniť systém, ktorý nevyhovuje, ba je priamo namierený proti ich nadriadeným, oni ho zachovajú, hoc aj cez mŕtvoly.

Napriek tomu, že niektorí už pred rokmi hovorili o „prvých lastovičkách“, je faktom, že skutočná kríza ešte len príde a celý svet čakajú ešte veľké otrasy, možno vojny, možno fašizmus a sladké reči o demokracii narážajú na realitu a praskajú ako bubliny.

Preto:

Voliť nestačí – organizujme sa!